Iste, pre zdravých. No pre nás, ktorý máme akýkolvek zdravotný problem, je to tažké. Pre vozičkara je veľmi namáhavé dostať sa s vozikom aj s asistentom von, a brodiť sa takým snehom, kolieska sa zabaraju do snehu a trva dlho, než sa dostane domov, alebo kam potrebuje. Aj nevidiaci to majú žažké, nevidia na ľad, a možu sa hocikedy šmyknuť. Sneh je dobrá zábavka, ale pre zdravých. My máme radšej jar a leto, ked všetko kvitne, púčí, vtáci spievaju, tečú rieky a potoky, a je krásne teplo. Vtedy je aj človeku ľahšie a lepšie na duši, ako v tomto období. Dni sú krátke, je skoro tma, a človek sa ľahko dostane do depresii. Ale pri jari či lete to nehrozí. Tam depresiu má málo ľudí, Ja osobne si želám, aby sneh čo najskor zmizol, a aby sa zase ukázala jar, lebo tá chýba a je oveľa krajšia pre mna ako zima.
Sneh ako bariera postihnutých
Sneží, sneží, a sneží.... biele vločky sa roztápaju v tancujúcom rytme svetiel, a mnohí si myslia, že je zo krásne, a romantické. Ano, vyzerá to romanticky vo filmoch, najme ruských a amerických, ale sneh robí aj veľa komplikácii, na cestách, a chodníkoch, a tak. Niekedy si myslím, že je celkom zbytočný a mám chuť sa odstahovať do teplých krajín. Tam sneh nepoznakú a je im dobre. Celé dni sa vyvalujú na pieskom vysypaných plážach, hrá tam reggae, samba, či flamanego, pijú koktejly, Sex on the beach, Malibu, Bloody Mary, Virgin Mojito, mávajú známu poobednú siestu a je im veľmi, veľmi dobre. Nepoznajú starosti, hrajú šach -typické pre grécke ostrovy, tancujú, navštevujú sa, chodia spávať aj o druhej v noci, až sa čudujem, že decká nemajú problémy zo vstávaním do školy, oj čo by som dala ja za život v teplých krajinách. Okamžite by som menila, aspon by som sa vyhla tomuto bielemu šoku pre mna s názvom sneh. Neviem, kto ho vymyslel, alebo vlastne ako vznikol, ale nemusel ani vzniknúť. Ja osobne by som sa kludne zaobišla bez neho každý rok. Je iné, ked sa nanho pozerám vo filme, ale iné, ked po nom kráčam, a každého centimetra sa obávam. Nepríjemný a divný pocit, naozaj