Lesana Královičová
Neznesitelná lahkost bytia
Je dobré žiť a chápať tento svet tak ako je. Tak to má byť. Niečo čo je v nás sa odohráva aj v našom duchu a svetle, tak ako pravia filozofi a učni.
Som obyčajná ženská a budem písať o tom, čo mi napadne... Zoznam autorových rubrík: Ludia, Súkromné, Nezaradené
Je dobré žiť a chápať tento svet tak ako je. Tak to má byť. Niečo čo je v nás sa odohráva aj v našom duchu a svetle, tak ako pravia filozofi a učni.
Mám isť vystupovať do neznámej krajiny pre mna. Mám strach. Aj ked je to len pár kilometrov severne. Ale i tak. Poslanci, kultúra, premiéri, všetko toto sa príde pozriet na naše divadlo, ktoré bolo ešte pred nedávnom jednou veľkou neznámou.
Sú to moji rodičia. Podivuhodné nálady ma dokážu doviezť do rozpakov. Keby som ja bola zdravá, nebola by som náladová ani alkoholička.
Zijem v rodine, ktorá si myslí,že je dokonalá. Ale nie je a ani nebude. Som z nich unavená. Cítm vo vzduchu negatívnu energiu, ktorá sa vznáša vesmírom. Pýtam sa často, prečo ja Len Boh to vie.
Len tak som sa rozhodla nieco napísať, lebo som dlho nepísala. Tak to idem napraviť. A myslím, že robím dobre, lebo písanie je moja slabosť.
Jednému mojmu kamarátovi zomrela dcéra, a veľa sa o tom hovorilo a aj hovorí. Je nevidiaci a znamenala pre neho veľmi vela.
Seriály sa na nás valia zo všetkých strán. A makú rozny charakter -kriminálky, telenovely, dramatické, sitcomy, alebo teenagerské.
Minule bola v istej relácii odvysielaná reportáž o mojom kamarátovi. Dosť ma to pobúrilo a šokovalo. Bola zima a jemu nemal kto pomocť.
Cez víkend som sa spoznala s jedným úžasným spoločenstvom.Toto spoločenstvo mi dalo do života veľa hoci som ich ivdela prvý krát.
Chcem odíst z domu. Už sa to vážne nedá. A brzdia ma v tom moji príbuzní. Som v nezavideniahodnej situácii. Počuť krik, hádky... proste des.
Začína obdobie adventu. Toto obdobie je obdobím zamyslenia sa. Rozjímania a duševnej pohody. Začína sa vypekať vianočné pečivo, nakupujú sa darčeky.
Teraz v Modrom z neba splnili sen mojej známej. Volá sa Adela a jej mama jej vysnívala holandské kolotoče. Bol to nádherný sen. Mne osobne sa páčil najviac z celého seriálu, a nielen preto, že ju poznám osobne.
Chytá ma smútok a neviem z čoho. Źivot je predsa taký krásny. Viem o čom hovorím. Vždy, ked otvorím oči spomeniem si na to, aké by bolo smutné byť bez rúk a nedotýkať sa kvetín, či chodiť po tráve.
Po dhom čase som sa rozhýbala a opet píšem. Je to strašne fajn. Zase som sa objavila, a prestala som počúvať lenivé telo, ktoré by len spalo. Písanie je moja vášen, a desne ma baví. Som rada, že som opeť našla odvahu a chuť napísať niečo nové, tvorivé.